Bloghttp://blancheusiakova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskČo oko nevidí, srdce nebolí...? (blancheusiakova) Ako ten čas letí ! – povieme si vždy, keď si konečne vydýchneme a osamieme po silvestrovskom veselí a deň po novo-ročných prípitkoch.Ako tie roky rýchlo ubiehajú! – zamyslíme sa po niektorom z májových plesov, ktoré nás ako mladých síce roztan-covali, ale uvedomujeme si, že hoci sa takými cítime, v skutočnosti už ďalšia generácia sa hlási o hlavné slovo. Pekné chvíle dali na chvíľu zabudnúť na všedné dni či nepríjemné veci v našom živote, ale máme pocit, že sme chceli uro-biť a povedať viac a stále sa to nenapĺňa...Tue, 17 Jan 2006 00:00:00 +0100http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/10555/Co-oko-nevidi-srdce-neboli.html?ref=rssJe sladké dnes žiť ? (blancheusiakova)    Spomienka :    Každý deň včasne ráno som za totality chodievala nakupovať. Chcela som tak trošku odbremeniť moju matku aspoň od tých najnutnejších vecí. Mlieko, rožky, chlieb, niekedy možno pribudla múka či cukor. A práve to posledné ma raz prinútilo pokrútiť hlavou nad vtedajšími službami .   Tue, 12 Jul 2005 12:07:00 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/15865/Je-sladke-dnes-zit.html?ref=rssDomov (blancheusiakova)     Ako sa hovorí: všade dobre, doma najlepšie. Ale kde sa vlastne cítime byť doma ? Čo pre nás znamená domov ? Je to miesto, kde sme sa narodili, žijeme a prežívame každú chvíľu svojho detstva alebo je to len miesto, kde sa jednoducho cítime dobre a prirodzene ? Alebo oboje zároveň ?Mon, 20 Jun 2005 12:02:52 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/14080/Domov.html?ref=rssAj na Zemi sú Tvoje hviezdy... (blancheusiakova) ,,Keď budeš v noci hľadieť na nebo, bude sa ti zdať, akoby sa všetky hviezdy smiali, pretože ja budem bývať na jednej z nich...´´      Týmito slovami sa lúčil Malý princ so spisovateľom – letcom Saint- Exupérym v saharskej púšti, kedˇ sa rozhodol vrátiť na svoju malú planétku aj za cenu uštipnutia hadom... Každý z nás túži – podobne ako on – poznať poznať tú svoju hviezdu. Snaha stále objavovať vždy ďalšie a prekvapivejšie záhady tajom-ného vesmíru viedla človeka  takmer od začiatku jeho bytia ku grandióznym činom.Tue, 14 Jun 2005 10:43:10 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/13549/Aj-na-Zemi-su-Tvoje-hviezdy.html?ref=rssV núdzi poznáš priateľa (blancheusiakova)            Pani a pán H. žijú už veľa rokov v peknom manželstve ako mnohí iní. Vychovali spolu dve deti Radimu a Laca. Dnes sú aj oni dospelí a vzorne sa o nich starajú. Splácajú im všetku obetavosť, námahu a lásku z čias, keď sa ešte sami nevedeli postaviť na vlastné nohy...               Thu, 09 Jun 2005 13:47:12 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/13117/V-nudzi-poznas-priatela.html?ref=rssOtvorený list premiérovi (blancheusiakova)         Pán premiér, som presvedčená, že listov s podobným obsahom, akým bude tento môj, dostávate v poslednom mimoriadne vypätom čase veľa. Ale píšem Vám aj preto, že by som aj chcela veriť, že niektoré z nich aj čítate, lebo podľa Vašich reakcií mám skôr dojem, že sa Vám vôbec nedostali do rúk. Preto by som sa k Vám rada prihovorila trošku inak. Tak, aby ste mi venovali aspoň trocha pozornosti...Fri, 27 May 2005 11:50:37 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/11980/Otvoreny-list-premierovi.html?ref=rssBetka alebo Margita ? ( ...a iné školské príhody) (blancheusiakova)       Krátko po ,,nežnej revolúcii “ si učitelia oficiálne potvrdzovali titul Magister ( Mgr.)a žiaci,dovtedy zvyknutí na staré oslovenie ,,súdruh“ či novšie,,pán učiteľ “, sa veľmi pomaly spamätávali z toľkých zmien. Dôkazom toho je nasledujúca príhoda :  Wed, 18 May 2005 15:05:08 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/11102/Betka-alebo-Margita-a-ine-skolske-prihody.html?ref=rssKráľ Madagaskaru alebo dobrodruh z Vrbového? (blancheusiakova)      Cestujúci do Piešťan či Nitry častokrát prechádzali v období ,,totality" malebným mestečkom Vrbové, kde sa na svoju krajčírsku prax pripravovali učnice známej Trikoty. Vtedy si bývalí radní určite nepotrpeli na židovskú synagógu, ktorou sa dnes pýši táto obec neďaleko Piešťan, pretože z roka na rok chátrala. Asi nemali záujem ju zviditeľniť, aj keď patrila z architektonického hľadiska medzi zaujímavé budovy mesta. Ojedinelí študenti, ktorí nestihli spoj, nemali šancu počas čakania skryť sa ani do čakárne či obchodu. Keby si tak z našich dejín vtedy mohli pozrieť aspoň dôkaz o cestovateľskom duchu, dobrodružnom snažení Mórica Beňovského, ktorý sa tu narodil, určite by tu pobudli radi a oveľa dlhšie... Tue, 17 May 2005 17:06:53 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/10974/Kral-Madagaskaru-alebo-dobrodruh-z-Vrboveho.html?ref=rssJe nás tak málo... (blancheusiakova)                Asi patrím medzi vymierajúci druh ľudí. Cítim totiž hrdosť pri pohľade na naše prírodné krásy, národné a kultúrne dedičstvo, na slávne osobnosti minulých i súčasných čias, a to sa dnes nenosí.Naopak mnou prechádza ľútosť pri dopade väčšiny ekonomických vymožeností, ktoré sa uvádzajú ako nutnosť reality kvôli prosperite, pokroku, čo zas  letí... Dnes takýto typ človeka býva obyčajne ironicky zatracovaný alebo minimálne považovaný za čudáka. Môže dokazovať všetkými dostupnými spôsobmi, že hovorí pravdu, dokonca aj neskoršia prax mu ju potvrdí, v súčasnosti akoby víťazila len sila peňazí. Na ňu sa najčastejšie aj vyhovárame.Mon, 09 May 2005 17:22:31 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/9860/Je-nas-tak-malo.html?ref=rssSplnilo sa proroctvo Vyskočferka ? (blancheusiakova)     Slovenské národné obrodenie – obdobie najslávnejšie v dejinách Slovákov. Roky, ktoré posvätili našu reč, zachránili slovenskú existenciu od záhuby maďarizácie či germanizácie. ,,Slávme slávne slávú Slovanúv slavných“, vyslovil sa aj šíriteľ celoslovanskej vzájomnosti Jan Kollár, keď písal svoju Slávy dcéru, obávajúc sa hromadenia Nemcov pri Jene, kde študoval a pôsobil. Nepočítal s tým, že jeho predstava o československom národe tak zamotá hlavy nielen jeho súčasníkov...Sat, 07 May 2005 17:21:00 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/9947/Splnilo-sa-proroctvo-Vyskocferka.html?ref=rssKocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali ? (blancheusiakova)Nedávno sa v nemenovanom meste rozbehla kauza nie príliš šťastného počínania ošetrujúceho lekára voči rodine pacienta, ktorý takmer ,,odišiel “. Vďaka zásahu iných lekárov inej tiež nemenovanej nemocnice i zásahu na poslednú chvíľu zo strany jeho rodiny všetko dobre dopadlo. Mohli byť spokojní, že sa vrátil do rodinného kruhu, ale... Jedna jeho príbuzná nemlčala a príbeh si dovolila opísať. No a reakcia ,,Nemocnice na okraji mesta ?“ (ako bol článok trefne nazvaný ) nenechala dlho na seba čakať, a to hneď dvojitou ostrou kritikou voči novinárom, ktorí si ,,trúfali“ uverejniť spomínaný titulok. Pravdepodobne si mali od nich vypýtať dovolenie. Odborných výkladov mali lekárovi kolegovia poruke dostatok, zo všeobecného hľadiska ani nemajú škvrnky. Ale mi nedá, aby som sa po takýchto tzv. obranných reakciách nezastala aspoň žurnalistov, ktorí si splnili svoju povinnosť zverejnením stanovísk oboch zainteresovaných strán. Keby niečo nezostalo zrazu visieť vo vzduchu, akési podozrivé ticho, asi by som mlčala aj ja..Fri, 06 May 2005 10:27:28 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/9777/Kocurkovo-alebo-len-aby-sme-v-hanbe-nezostali.html?ref=rssPosledný list vernej láske (y) (blancheusiakova)    Generál Milan Rastislav Š t e f á n i k, veľká postava v dejinách slovenského národa, pre ktorý urobil maximum počas svojho krátkeho 39-ročného života. Jeho krédo VERIŤ, MILOVAŤ, PRACOVAŤ ! zostane v povedomí každého Slováka, ktorý pochopil, že nič v živote nie je zadarmo, že ,,národ si slobodu musí zaplatiť svojou krvou´´V knihe Posledný let generála Štefánika od  Milana Vároša – od 4. 5. 1991 zdobí moju knižnicu spolu s autorovým podpisom, získaným na Bradle –  sa o ňom vyjadrili rôzne významné osobnosti : ,,...mal magický vplyv na každého, s kým sa stretol, dokázal si získať nielen priateľov, ale aj ich dôveru,  úctu medzi vzdelancami aj medzi jednoduchými ľuďmi…jeho otvorenosť a úprimnosť boli preňho vždy prostriedkom na dosiahnutie toho, čo si želal…´´   ( A.S. Ambrose, popredný pracovník českého krajanského hnutia v USA )Thu, 05 May 2005 10:00:26 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/9176/Posledny-list-vernej-laske-y.html?ref=rssLáskou proti osudu (blancheusiakova),,Radosť, dcéra večnej lásky, zrodená v Elýziu,vstupujeme láskou jatí v tvoju ríšu víťaznú...                              Čaro tvoje všetko spojí, čo svet kedy delil raz.Všetky srdcia bratstvo spojí, kde len štát tvoj bude stáť.“...áno takto sme sa niekedy na základnej škole učili spievať Ódu na radosť. Áno, pre toto žil a v svojom živote čelil všetkým nepriazňam osudu jej tvorca -slávny skladateľ Ludwig van Beethoven. Nebolo to jediné autorovo dielo, ktoré počas premiéry už vôbec nepočul. Nie je snáď na svete osobnosti, ktorej svet  už od narodenia kládol toľké prekážky. On im však dokázal svojou silnou vôľou odolávať, dokonca pomáhať iným. Jeho krédom , ,,pravidlom mladosti, ktorého sa pevne držím“, ako to sám nazval, zostalo Konať dobro, kde je to len možné, milovať slobodu nadovšetko, pravdu nikdy nezaprieť, ani pred trónom! Nie nadarmo sa práve o ňom hovorí ako o prvom slobodnom umelcovi.Tue, 03 May 2005 12:04:02 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/9571/Laskou-proti-osudu.html?ref=rssBalneologické múzeum v Piešťanoch a Štefánikovci (blancheusiakova)   Iste si poviete : Čo má spoločné piešťanské múzeum so štefánikovskými tradíciami ? Ak však trošku poznáte jeho expozície, zistíte určitú súvislosť aspoň v jeho národopisnej časti. Tá je totiž venovaná vzácnym pamiatkam, prineseným z exotických diaľok : z Tahiti - darovali ich potomkovia Štefánika tamojšiemu múzeu. Kým zistíme, ako sa dostala unikátna zbierka do Piešťan, pripomeňme si niektoré kapitoly života najslávnejšieho Slováka spolu s jeho krédom,,Veriť, milovať, pracovať“ :Tue, 03 May 2005 10:08:28 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/9554/Balneologicke-muzeum-v-Piestanoch-a-Stefanikovci.html?ref=rssViac pohľadov na tú istú vec alebo myjavský príbeh (blancheusiakova)( Malá reportáž o ľahostajnej duši človeka či hĺbková sonda do nej ?)         Myjavský príbeh, Malí gauneri    .... čítame titulky v novinách a sme zdesení, ako rýchlo sa naše malé mesto dostáva do povedomia celého Slovenska, ba dokonca aj za hranice k našim susedom do Čiech. Ten príbeh je len náš, no môžeme byť naň aj hrdí?       Posledné týždne zaplnila médiá hrozná udalosť, ktorá - podobne ako tá, keď sa osemročné dievčatko pokúsilo obesiť kvôli nepožičanému bicyklu – šokovala verejnosť a vyburcovala ju zas na chvíľku (?) z každodennej reality.Mon, 02 May 2005 11:31:08 +0200http://blancheusiakova.blog.sme.sk/c/9474/Viac-pohladov-na-tu-istu-vec-alebo-myjavsky-pribeh.html?ref=rss